Školenie vína

Školenie vína

Pod školením vína rozumieme predovšetkým tie operácie, ktoré robíme po vykvasení vína. Je to stáčanie, sírenie, dolievanie sudoviny až po povrch, kyslenie málo kyslého vína kyselinou citrónovou, filtrácia a čírenie vína tanínom a želatínou.

Vykvasené vína sa začína odhora čistiť a len čo je úplne čisté môže sa stočiť do mierne zasíreného suda alebo demižóna. Predčasne víno stáčame vtedy, ak chceme kvasenie zastaviť, a to do väčšmi zasíreného suda, pretože je nebezpečenstvo, že sa budú kvasnice rozkladať. Naopak, niekedy sa víno nechá dlhšie ležať na zdravých kvasniciach za občasného premiešania, aby sa odbúrali kyseliny a tak sa znížila kyslosť vína. Pri stáčaní sa víno mierne zakalí, preto sa nechá opäť sedimentovať a čistiť a stáča sa ešte raz, kým sa úplne nevyčíri. Potom sa opäť plní do mierne zasírenej nádoby, pretože vzniknutý kysličník siričitý je nevyhnutným prostriedkom na udržanie  zdravosti, čerstvosti, trvácnosti a akosti vína. Po druhom stočení je víno natoľko vyzreté, že sa môže konzumovať pri všetkých príležitostiach.

Uvedeným postupom získame vína číre bez akýchkoľvek zásahov, takže ide o prirodzený a osvedčený postup. Preto takto školené vína mávajú spravidla vinikajúcu akosť, najmä ak sú pripravené zo zrelého ovocia.

Na urýchlenie čistiaceho procesu víno filtrujeme alebo čírime tanínom a želatínou a inými prostriedkami. Ide však o zásah, pri ktorom sa vždy ochudobňujú alebo zmenia prirodzené vlastnosti vína. Preto sa týmto zásahom vyhýbame a používame ich iba v nevyhnutnom prípade.

Víno školené prirodzeným spôsobom sa stále čistí, takže po stočení do fliaš vznikne po čase na dne zákal a víno so zvyškovým cukrom sa v dôsledku okysličenia a oteplenia rozkvasí. Takéto chyby často nastávajú aj pri umelom školení vína filtráciou, čírením a inými zásahmi. Kyslík zo vzduchu je pôvodcom mnohých ochorení a chýb vína. Preto sa vína nemá bezdôvodne flaškovať, ale má sa uskladňovať u úplne plných sudoch alebo demižónoch.